"Vchádzajte tesnou bránou..."
V stredu sme v našej rímskokatolíckej cirkvi začali pôstne obdobie, ktoré je prípravou na najdôležitejšie sviatky roka - Veľkú noc. So slovom "pôst" sa nám často spájajú nie najpríjemnejšie pocity. Správny pôst je vždy istým obmedzením. Či už ide o škvŕkajúci žalúdok alebo chvíle, keď sme sa zriekli obvyklého vysedávania na pohovke pred televízorom. Iste aj odriekanie hmotných dobier je veľmi záslužným činom, ale v Božích očiach má zrejme najvyššiu váhu celková premena človeka, charakterizovaná svätým apoštolom Pavlom ako "obnova zmýšľania."
"Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé." (Rim 12,2)
Preto snáď najlepším spôsobom pôstu je, ak sa zameriame na jednu zo svojich slabostí (povahové či iné vlastnosti) a snažíme sa ju napraviť. Prípadne si môžeme vybrať nejakú čnosť (spravodlivosť, pokoru, čistotu, múdrosť...) a v nej rásť. Samotné telesné odriekanie má zmysel len vtedy, ak sa postíme duchom. To sa nám darí vtedy, keď spoločným menovateľom všetkých našich skutkov je láska. V našich odriekaniach sa stávame podobnými samému Ježišovi. On sám sa pre našu spásu uponížil a stal sa poslušným až na smrť (porov. Flp 2,8).
Myslím, že príliš často chápeme svätú omšu či akékoľvek modlitby a pobožnosti ako obetu, sebazápor, čo nie je najsprávnejšie. "Dnes sa obetujem a pôjdem na svätú omšu. Dnes sa obetujem a pomodlím sa to a to." Nemalo by to byť inak? Ak chápem veľkosť a hodnotu stretnutia s Pánom, nemal by som k Ježišovi bežať s radosťou?
"Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!" (Mt 7,13-14)
Tieto slová Pána Ježiša môžu byť pre nás povzbudením na začiatku pôstneho obdobia. "Tesná brána a úzka cesta" je vlastne čosi, čo nás síce obmedzuje, ale tým nás vlastne vedie k väčšej slobode, pretože pravá sloboda spočíva v neustálom rozhodovaní sa pre dobro. Široká brána a cesta je síce oveľa pohodlnejšia, no v skutočnosti z nás robí otrokov hriechu. Niekoľko príkladov na obe cesty:
Široká cesta znamená mať sa dobre tu a teraz - úzka cesta znamená trpezlivo očakávať svoju odmenu nie tu na zemi, ale v nebi.
Širokou cestou je pochybovať o Bohu či neveriť v neho - úzkou cestou je hlásiť sa ku Kristovi aj napriek mnohým ťažkostiam.
Širokou cestou je usporiadať si život, ako chcem ja sám - úzkou cestou je počúvať hlas Cirkvi.
Širokou cestou je podporovať rozšírenú kultúru smrti - úzkou cestou je chrániť ľudský život za každých okolností.
Širokou cestou je mať rád len tých, z ktorých mám nejaký úžitok - úzkou cestou je milovať všetkých ľudí.
Širokou cestou je kritizovať všetkých navôkol - úzkou cestou je pozrieť sa najprv do svojho vnútra.
Podľa čoho vieme v praxi rozlíšiť, o akú cestu sa jedná? Ako vieme, že sme na tej správnej ceste? Použijem opäť slová Pána Ježiša:
"Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte." (Mt 7,16-20)
Prajem vám, aby ste sa prostredníctvom svojich pôstnych predsavzatí čoraz viac pripodobnili Pánovi Ježišovi. Ako dobré stromy zakorenené v Kristovi prinášajme dobré ovocie. Verím, že aj toto pôstne obdobie bude pre nás všetkých časom stíšenia, keď si nájdeme viac času pre Boha aj pre svojich blížnych.
text a foto: Marián Marhefka