Kresťania sú ľuďmi nádeje

Drahí čitatelia, v tomto ťažkom čase pandémie koronavírusu pozorujeme u niektorých ľudí psychické problémy - depresiu, úzkosť, pocit, že ďalej sa to už nedá vydržať. A skutočne asi každý z nás má už toho "pokrk," hlavne keď vidíme, že tej "korone" sa od nás akosi nechce... Výsledkom napätia sú ustavičné hádky na sociálnych sieťach, kde počet neľudských reakcií už presiahol únosnú mieru. Už takmer rok nás obmedzuje pandémia, preto hľadáme spôsoby, ako sa z nej dostať. Čím viac sa tento čas predlžuje, tým častejšie si môžeme klásť otázky: "A čo Boh? Prečo Boh nekoná? Azda na nás zabudol? Kto alebo čo mi môže pomôcť?"

To, čo mnohým chýba, je nádej. Mnohí majú tisíce na účte, pozemky, majetky... Kresťan je človekom nádeje. Kresťan vlastní nádej. Ak by sa ma niekto opýtal, prečo verím, moja odpoveď by znela, že kvôli nádeji, ktorá z kresťanstva plynie. Nič iné na tomto svete nám nemôže dať tú najvyššiu nádej - nádej na večný život. Oproti tejto nádeji sú všetky pozemské nádeje bezvýznamné a iba málo potešujúce. Či a kedy sa pandémia skončí, to neviem, ale aj keby sa nám prihodili oveľa strašnejšie veci, pre veriacich v Krista ostáva tá najvzdialenejšia budúcnosť priaznivá.

Ak sme naozaj kresťanmi, vo svete hlásame Ježiša ukrižovaného a zmŕtvychvstalého. Dnes sa vo svete šíri akési kultúrne náboženstvo, charakteristické prístupom: "Je to jedno, v čo veríš, hlavne, že si dobrý človek." No ono to tak celkom nie je, pretože každý verí niečomu. Aj neveriaci sú v skutočnosti veriaci. Veria v to, že Boh nie je. Ale kto prestane veriť Bohu, začína veriť hlúpostiam - že náš život je náhoda, osud a podobne. Otázka Boha sa nedá overiť matematickým spôsobom, potrebujeme k tomu nadprirodzenú vieru. Predsa však nie je pravda, že nepoznáme človeka, ktorý by mal v tejto otázke jasno. Jeden taký sa našiel. Je to Boží Syn a volá sa Ježiš Kristus. Ten nám prišiel zvestovať, čo nás vo večnom živote čaká. Kto verí Ježišovi, čerpá zo Svätého písma, lebo v ňom nájdeme všetky informácie, potrebné pre našu spásu. Kto verí Ježišovým slovám, tomu sa ponúka pohľad za hranicu tohto života.

Niektorí povedia: "Boh áno, Cirkev nie." No dobre, ale k spáse potrebujeme aj Božiu milosť. Alebo si myslíme, že sme až takí dobrí, že spásu dosiahneme sami? Božiu milosť si sami nevyrobíme, nevypestujeme, ani neodtrhneme v lese. Ponúka nám ju práve Cirkev - spoločenstvo založené Ježišom Kristom. Najviac milostí nám ponúkajú práve sviatosti. Tie sú veľkým darom od Pána Ježiša. Nepohŕdajme nimi, ale horlivo k nim pristupujme, keď nám to bude umožnené.

Napriek obrovskej nádeji, milostiam a dobrodeniam, ktoré so sebou kresťanstvo ako jediné prináša, mnohí ľudia neveria a neuveria ani na smrteľnej posteli. Taký je človek. Boh sa však nikomu nevnucuje. S láskou čaká na každého. Taký je Boh. Pre všetkých, ktorí mu uverili, má pripravené poslanie:

"Aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha" (Kol 1, 10-12).

To je posledným bodom - ak sme spoznali Ježiša a uverili v neho, má sa to odraziť aj v našich skutkoch. Láska je najväčšou z čností, pretože nezanikne nikdy. Viera a nádej zaniknú, v nebi ich už nebudeme potrebovať. Žime dennodenne lásku, buďme oporou pre svojich blízkych. Pesimistické myšlienky nám nepomôžu, kým za dobré skutky je pre nás pripravená odmena. Buďme vytrvalí v konaní dobra. Začnime už dnes. Možno vidíme v našom okolí niekoho zamračeného. Môžeme ho obdarovať svojim úsmevom. Alebo môžeme zavolať niekomu, koho sme nevideli už dlho. Možno sa práve trápi a svojou chvíľkou času a kreditu ho vieme rozveseliť.

"Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne... Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25, 35-36. 40).

Drahí čitatelia, ďakujem vám, že ste dočítali zamyslenie až do konca. Keby aj nie, u Boha sa aj pokus počíta. Prajem vám veľa zdravia a nádeje. Myslím na vás a modlím sa za vás.

text: Marián Marhefka, foto: Alena Marhefková, Jozef Mizerák